Heraldika : Cinovivojaci.eu, Ručne maľované cínové figúrky

Heraldika

Anjouovci

Anjouovci

Uhorský panovnícky rod francúzskeho pôvodu, ktorý sa na uhorský trón dostal po vymretí Arpádovcov. Karol Róbert z Anjou sa stal zakladateľom dynastie, z ktorej boli uhorskými kráľmi jeho syn Ľudovít I., zvaný Veľký, Mária I. z Anjou a Karol II. Rozsiahlymi reformami vybudovali z Uhorska mohutný politický celok s významným postavením v Európe, za ich vlády dosiahlo najväčší územný rozsah, neobyčajne vzrástol obchod, mestá, ťažba drahých kovov, rozvinul sa čulý kultúrny a umelecký život. Po zavraždení Karola II. Sa na trón dostáva manžel Márie I. Žigmund Luxemburský.

Arpádovci

Arpádovci

Boli pôvodne najmocnejší náčelnícky rod staromaďarského kmeňového zväzu, neskôr vládnuci rod Uhorska (1000 - 1301). Z dynastie pochádzalo celkovo 24 uhorských kráľov. Čakatelia na trón z rodu Arpádovcov (budúci králi) boli aj vládcami Nitrianskeho pohraničného kniežatstva na území Slovenska v rámci Uhorska v rokoch 1046-1108 a rôzni Arpádovci boli s prestávkami kniežatami Nitrianska už aj v rokoch 955 - 1046. Niekoľkí Arpádovci boli tiež kniežatami južného pohraničného vojvodstva (zhruba severné Chorvátsko) v 11.a 12. storočí. Najvýznamnejší členovia rodu: Štefan I. - pôvodným pohanským menom Vajk. Vplyvom kresťanskej Nitry a svojej kresťanskej manželky sa Štefan stal horlivým christianizátorom, - najprv v Nitriansku, neskôr Uhorska – a všeobecne podporovateľom moderného štátu západného typu. Hneď po svojej korunovácii dal Štefan raziť prvé uhorské mince. Prvá uhorská mincovňa pracovala v Preslave, dnešnej Bratislave. Belo IV. - Belo IV. bol za kráľa korunovaný už ako 8 ročný. Kým však zasadol na trón, musel prežiť neľahkých 21 rokov. Po svojom nástupe na trón sa Belo rozhodol skoncovať s praktikami zaužívanými za vlády jeho otca, mnohé darovacie listiny jeho otca vyhlásil za nepravé a darované majetky šľachticom zhabal. V roku 1241 vpadli do Uhorska pod vedením Batuchána cez slabo bránené karpatské priesmyky Mongoli, niekedy nazývaný aj Tatári. V bitke1241pri rieke Slaná utrpelo kráľovské vojsko katastrofálnu porážku. Po odchode Mongolov sa hlavnou úlohou Bela stala obnova zničenej krajiny. Kráľ sa pomeril so šľachtou, dokonca niektorých hrdinov obdaroval značnými majetkami, dal vybudovať kamenné hrady, podporoval rozvoj miest, ktorým udeľoval nové, alebo obnovoval staré privilégiá, do krajiny pozýval hostí, prevažne zo západnej Európy.

Báthory

Báthory

Uhorský šľachtický rod, ktorého pôvodné majetky boli v Sabolčskej a Szatmárskej stolici. Na dnešnom Slovensku vlastnili v 16. a 17. storočí panstvá Devín, Čičvu, Vranov, Mogyorós, Rozhanovce. Najvýznamnejší členovia: Alžbeta – čachtická pani, sadisticky mučila a vraždila dievčatá na Čachtickom hrade, za čo bola roku 1610 odsúdená na doživotie Štefan – prívrženec Ferdinanda I., neskôr prešiel na stranu Jána Zápoľského, sedmohradský vojvoda, dňa 28. 1. 1576 ho poľské stavy zvolili za poľského kráľa.

Bubek (Bebek)

Bubek (Bebek)

Rod má spoločného predka s rodom Štítnickovcov. Je ním Matej, ktorého synovia Detrich a Filip v roku 1234 získali od kráľa Bela IV. za zásluhy v boji proti Tatárom rozsiahle majetky v Gemeri – Plešivec, Brzotín, Krásna Hôrka, Štítnik. Rod získal najväčší vplyv a moc v Uhorsku za kráľa Žigmunda.

Csáky (Čáky)

Csáky (Čáky)Prvý známy predok mal majetok v obci Piliské v Szatmárskej stolici. Jeho syn Štefan získal v roku 1396 hrady Korosszeg a Adorján. V 15. storočí mali značné majetky v Sedmohradsku a Bihári a zastávali vysoké krajinské funkcie. Roku 1560 získali grófsky titul. Pod tlakom tureckých výbojov sa dostali začiatkom 17. storočia na Slovensko, kde získali majetok v Leviciach a županstvo stolíc Komárno a Zvolen. Majetky Csákyovcov sa podstatne rozšírili 1638, keď po vymretých Thurzovcoch získali Spišský hrad s rozsiahlymi majetkami na východnom Slovensku a dedične hlavné županstvo na Spiši, koncom 17. storočia panstvá Richnava a Tematín, po vymretí Drugethovcov aj časť ich majetkov. Začiatkom 18. storočia získali panstvo Budatín, ktoré vlastnili až do roku 1945.

Čák Matúš

Čák Matúš

oligarcha, podľa hlavného sídla zvaný tiež Trenčiansky. Pocty, hodnosti a majetky dostal za pomoc kráľovi pri potlačení vzbury pánov z Kysaku, ktorý držali v moci západné Slovensko s Bratislavským hradom. Neskôr sa na protest proti politike Ondreja III. vzdal úradu palatína a osamostatnil sa na svojom panstve, ktorého strediskom sa po roku 1296 stal Trenčín. V snahe odňať mu majetky a pokoriť ho, vyslal proti nemu kráľ Ondrej III. výpravu, ktorá však nebola úspešná. Odvtedy viedol Matúš Čák politiku sledujúcu svoje osobné ciele, k čomu využíval všetky prostriedky, ktoré mu len poskytovalo vtedajšie politické vákuum. Po smrti Ondreja III. podporoval nástupníctvo českého kráľa Václava III., pričom pomáhal tiež poraziť jeho protikandidáta Karola Róberta. Za to mu Václav III. v Uhorsku známy skôr ako Ladislav V. 1. februára 1302 zveril celú Trenčiansku a Nitriansku stolicu, ktorú držal až do svojej smrti. Už nasledujúci rok však prešiel spolu s Abovcami na stranu svojho nedávneho nepriateľa Karola Róberta. Od roku 1304 vystupoval ako samostatný vládca. Prestal podporovať aj Karola Róberta. Roku 1310 bol vymenovaný za taverníka a jedného z troch palatínov krajiny, s územnou pôsobnosťou pre Horné Uhorsko. Na vrchole svojej moci v rokoch 1311 až 1312 ovládal alebo kontroloval 14 žúp a vlastnil vyše 50 hradných panstiev. Jeho vplyv siahal až na Spiš, ovládol Zvolenskú župu a mnohé panstvá. V Zadunajsku mu patril hrad Višegrád. Vďaka svojej neobmedzenej moci vo zverených oblastiach krajiny začal odnímať majetky nepohodlným šľachticom a ponechával si ich pre seba. Vzhľadom na to, že tak činil aj cirkvi, bol roku 1311 oficiálne pozbavený funkcií. Jeho reálnej moci ho však kráľ nemal možnosť zbaviť. Matúš Čák si na Trenčianskom hrade zriadil vlastný dvor na spôsob kráľovského, pričom si stále počínal ako samostatný panovník. Jeho palatínom bol do roku 1318 Felicián Zach. V roku 1314 vpadol na Moravu ako spojenec rakúskeho vojvodu Fridricha Habsburgského a pri hrade Holíč odrazil vojsko Jána Luxemburského. Po bitke pri Rozhanovciach 15. júna 1312, sa uzavrel vo svojej dŕžave. Roku 1318 mu zomrel jediný syn Matúš, a preto si za nástupcu vybral svojho príbuzného Štefana Čecha z rodu Šternberkovcov, cez ktorého majetky bola Matúšova dŕžava spojená s Moravou. Karol Róbert za pomoci magistra Donča zabral časť Matúšovych majetkov. Postavil sa proti nemu dokonca aj nitriansky biskup, ktorý ho dal do cirkevnej kliatby. Matúš Čák Trenčiansky však neobmedzene a nezávisle vládol na majetkoch v Nitrianskej, Bratislavskej a Trenčianskej stolici až do svojej prirodzenej smrti 18. marca 1321.

Ctibor zo Ctiboríc

Ctibor zo Ctiboríc

Stibor zo Stiboríc a Beckova erbu Ostoja, tiež Ctibor z Ctiboríc alebo Štibor zo Štiboríc, lat. Styborius de Stiborich (* 1347? – † 1414) bol uhorský šľachtic poľského pôvodu, od roku 1388 pán beckovského hradu, rytier Dračieho rádu a vojvoda Sedmohradský (1395 – 1401 a 1410 – 1414). Stibora pozval do Uhorska Ľudovít I. ktorý bol aj poľským kráľom. Po Ľudovítovej smrti sa v boji o uvoľnený trón postavil na stranu Žigmunda Luxemburského a ten ho po získaní trónu bohato odmenil. Stal sa županom bratislavskej župy (1389 – 1402), neskôr aj trenčianskej, nitrianskej a banskobystrickej župy. Asi 20 rokov po príchode do Uhorska mu patrila skoro celá západná polovica dnešného Slovenska a sám sa označoval ako „pán celého Považia“. syn Stibor II. zo Stiboríc († 1434), manželka Katarína (alebo Dorota[4]) Séčéniová, umrel bez mužského potomstva a lénne majetky sa vrátili korune.

Donč

Donč

Predok rodu Balaša. Od roku 1317 župan Zvolenskej stolice, do kt. vtedy patril aj Liptov, Turiec a Orava, od roku 1337 aj Komárňanskej stolice. Podporoval rozvoj baníctva a rozširovanie mestských výsad a udeľovanie nových. V roku 1323 v sprievode Karola Róberta navštívil pápežský dvor pápeža Jána XXIII. v Avignone, kde sa zoznámil s gotickou architektúrou stal sa jej podporovateľom a šíriteľom. Zaslúžil sa aj o prestavbu kostola v Banskej Bystrici v gotickom slohu. Učastník bitky pri Rozhanovciach na strane kráľa. Vyviazol s ťažkými zraneniami a za zásluhy dostal od kráľa úrad zvolenského veľžupana. Neskôr zastával aj úrad liptovského, zemplínskeho a komárňanského župana. Majiteľ hradov a panstiev vo Zvolene, Likave, Slovenskej Ľupči, Dobrej Nive a v Orave. Výmenou jeho dedičného majetku v Orave dostal od kráľa Karola I. Róberta hrady Čakovac a Štrigova v Chorvátsku, ktoré následne v roku 1334 vymenil za hrad a panstvo Komárno. V roku 1330 bol členom súdneho tribunálu, ktorý nariadil potrestať rod Feliciána Zacha až do tretieho pokolenia za účasť na nevydarenom atentáte na kráľa Karola I. Róberta.

Drugethovci

Drugethovci

Drugetovci (staršie Drugethovci, Drughetovci) je šlachtický rod francúzsko-neapolského pôvodu zo Salerna pri Neapole. Jeho členovia Filip a Ján prišli v 14. stor. do Uhorska na Slovensko spolu s kráľom Karolom Róbertom z Anjou.

Vaša IP adresa je: 52.205.218.160
Copyright © 2024 www.cinovivojaci.eu. Powered by Zen Cart
PageRank