s-87 Husár 18.storočie

Z jazdeckých jednotiek, ktoré sa zachovali v európskych armádach až do 1. svetovej vojny sú husári zjavne najstarší. V Uhorsku sa takéto jednotky vyskytovali od 15. storočia. Pojem husár vznikol pravdepodobne zo srbského slova gusár, čo znamenalo hanlivé označenie pre tlupy zbojníkov. Týmto pojmom začali byť označovaní príslušníci pohyblivej ľahkej jazdy. Do roku 1740 bolo v aktívnej službe už osem husárskych plukov. V počiatočnom období sa vnútorná organizácia husárskeho pluku podobala organizácii kyrysníckych plukov. Pluk mal 5 eskadrón, čiže 10 kompánii. Každá kompánia mala asi 80 – 100 mužov. Od roku 1716 sa vojnový stav pluku pohyboval okolo 800 mužov, od roku 1727 až 1000 mužov. Po podpise mieru v Aachene sa počty mužov dočasne zredukovali, no od roku 1758 sa vrátili k počtu tisíc mužov na jeden pluk. Výstroj husárskych plukov vychádzal z uhorských vojenských tradícii. Oblečenie tvoril krátky kabátec – dolomán s radovým šnúrovým zapínaním. Cez ľavé rameno mali husári prehodenú mentieku – kožušinou lemovaný kabátec. Nohavice boli väčšinou modré, aj keď sa používali aj iné farby. Mali úzky strih a boli bohato zdobené. Dolomán bol v pase otočený farebnou šerpou. Všeobecne možno povedať, že sa farby uniforiem často menili. Na hlave nosili husári kožený kalpak. Výstroj bola doplnená plochou koženou taškou ( säbeltasche), ktorá sa nosila cez pravé rameno. Husári používali sedlá uhorského typu. V rokoch 1740-1765 nedošlo k výrazným zmenám na husárskom výstroji. Brašne a čabraky už nezdobili erby majiteľa pluku, ale dvojhlavé habsburské orlice. Od roku 1757 sa mala uniforma husárov unifikovať, kvôli prebiehajúcemu konfliktu sa toto opatrenie nepodarilo naplno presadiť.