Vikingovia 10. - 11. storočie

Vikingovia sú predkovia dnešných Dánov, Nórov a Švédov v tzv. vikingskom období (800 - 1066), charakterizovanom dobyvačnými výpravami zo Škandinávie a Dánska do Británie, na Island, do Grónska, Severnej Ameriky a inde. Nórski Vikingovia osídlili Orkneje, Shetlandy, Faerské ostrovy, Island a Grónsko. Z Grónska sa dostali až do Severnej Ameriky dávno pred Kolumbom. Okrem toho sa podieľali na výpravách dánskych Vikingov. Dánski Vikingovia sa zmocnili východnej polovice Anglicka, ich oddiely sa preplavili po rieke Seine až k Parížu a ďalšie do Írska. Švédski Vikingovia (Variagovia), ktorí už v 7. a 8. storočí ovládali určité oblasti východného Pobaltia (Grobiňa), prenikali najmä ako obchodníci po riekach do východnej Európy, kde sa stretávali so slovanskými a arabskými kupcami (napr. na rieke Volga), alebo sami zachádzali až na územie Byzantskej ríše (boli telesnými strážcami byzantských cisárov) a arabského sveta. Časť ich viac-menej ovládla časť Ruska až po Kyjev a z Čierneho mora napadli Konštantínopol. Vtrhli aj na moslimský Pyrenejský polostrov a hlboko do Stredozemného mora. Podľa väčšiny západných historikov sú Variagovia zakladateľmi štátu Kyjevská Rus, väčšina ruských historikov toto tvrdenie odmieta.