t-34 Hugo de Champagne

Tiež nazývaný aj Hugo de Troyes patrí medzi významné a zaujímavé postavy templárskej histórie. Jeho meno sa neustále objavuje pri samotnom vzniku rádu a jeho pôsobenie v tej nesmierne zaujímavej dobe prináša viac otázok ako odpovedí. Zdedil panstvo v Troyes, ktoré zlúčil s ďalšími panstvami a tak vzniklo jadro Champagne. Troyes sa nachádza len 10km od Payns, kde žil a vyrastal jeho vazal - neskoršie oficiálny zakladateľ Rádu templu a jeho prvý veľmajster, Hugo de Payens. Určite sa poznali osobne už pred cestami do Svätej zeme, lebo podpis Huga de Payens sa našiel na viacerých dôležitých listinách tohto grófa z Troyes z doby pred križiackými výpravami. Hugo de Champagne sa prvej križiackej výpravy nezúčastnil. Odišiel do Jeruzalema až v roku 1104 a vrátil sa za štyri roky. Cieľ a program tejto cesty kroniky nezaznamenávajú. Po návrate do vlasti sa stretáva s opátom z Cîteaux Štepánom Hadringom, ktorý zakrátko zamestnal celý kláštor pilným štúdiom posvätných hebrejských textov. Dokonca opát požiadal o pomoc pri ich štúdiu aj učených rabínov z Burgundska. Viacerých dobových kronikárov toto počínanie udivilo. Akú informáciu gróf poskytol opátovi? Prísľub, že donesie nejaké dôležité dokumenty na štúdium ktorých opát okamžite začal pripravovať všetkých, čo mohli pomôcť pri tejto práci, či už boli kresťania či nie? Druhá výprava Hugo de Champagne do Jeruzalema do Svätej zeme bola len krátka. V jeho sprievode bol už aj Hugo de Payens. Gróf sa tam zdržal len rok a rýchlo sa vracal späť na ďalšie stretnutie s cisterciánskym opátom. Rádu z Cîteaux venoval veľké pozemky Vallée de l`absinthe k založeniu nového opástva. Túto úlohu dostal na starosť mladý mních Bernard a ďalších dvanásť špeciálne vybratých mníchov, z ktorých jeden dokonca nebol ani z cisterciánskeho rádu. A mladý Bernard sa svojej úlohy zhostil naozaj s plnou vážnosťou a v neskoršom období dlho ovplyvňoval chod západnej spoločnosti. Môžeme sa len domnievať čo gróf z Champagne z Jeruzalema doviezol. Muselo to však byť niečo mimoriadne, keď to zveril do rúk tak významnej osobe akou už v tom čase bol mladý Bernard a malo sa to uschovávať jedine v oblasti Champagne, to jest pod priamou ochranou grófa. To čo sa následne odohralo za múrmi opátstva malo nesporne vplyv na takpovediac "divné" rozhodovanie grófa. Chcel sa vydať do Svätej zeme a pod johanitským rádom chrániť a ošetrovať pútnikov. Že by jeden z najvýznamnejších mužov krajiny s pozemkami rozľahlejšími ako kráľ len tak zrazu ucítil nepotlačiteľnú túžbu robiť felčiara na východe? Určite nešlo ani o spásu duše, na to by mu stačil kláštor Clairvaux za kopcom. Napriek tomu, že bol zdatný bojovník, nebola to určite ani túžba precvičiť sa trochu v boji proti neveriacim na čerstvom palestínskom vzduchu. To sa mohol pridať ku križiackému ťaženiu, kde by sa v šarvátkách mohol vyžívať do konca života. Na východ ho neťahala určite ani láska k nejakej snedej orientálnej deve, to by sa nehlásil do polomníšskeho rádu. Rázny krok spravil v roku 1125 kedy zapudil svoju ženu, zriekol sa syna vzdal sa grófstva (neskôr sa akousi náhodou stali všetky jeho pozemky templárskym majetkom) a odišiel do Jeruzalema za deviatimi rytiermi, kde sa podriadil svojmu bývalemu vazalovi a dôstojníkovi jeho armády - Hugovi de Payens. Spolu s týmito deviatimi Rytiermi templu sa mal starať o bezpečnosť pútnických ciest na východe. Ak to bolo ich skutočnou náplňou, mohli túto činnosť vykonávať pod johanitmi. Tých bolo jednak v Jeruzaleme už dosť na takúto náročnú úlohu a jednak johaniti skutočne na cesty a do šarvátok aj vyrážali. Dianie v Svätej zemi bolo kronikármi dosť precízne sledované, ale záznam, že by sa títo deviati rytieri (a naviac taká celebrita akou Hugo de Troyes v tom čase bol) zapojili čo i len do jednej potyčky, chýba. Isté je len, že v roku 1128 sa piati z rytierov vracajú do Champange a na bývalých statkoch grófa v Troyes zvoláva Bernard koncil na ktorom oficiálne zakladá Templársky rád. (Prvý krát v historii je na založenie rádu zvolaný koncil). Rád po deviatich rokoch svojej činnosti začína verbovať nových členov. Bohatstvo a moc templárskeho rádu na ďalších 200 rokov nesmierne ovplivní beh európskych a svetových dejín. Skutočná úloha a vplyv tohto zaujímavého muža zostanú asi navždy zahalené tajomstvom, tak ako je to okolo tohto tajomného rádu doslova železným pravidlom. Ale aj tých pár dochovaných životopisných a dobových záznamov nám dáva tušiť, že sa jednalo o kľúčovu osobu pri formovaní najmocnejšieho stredovekého rádu.