t-10 Gérard de Ridefort (1185-1189)

10.veľmajster Rádu templárov. Gérard z Ridefortu († 4. október 1189) bol v rokoch 1185 až 1189 veľmajstrom rádu templárov. Bol pravdepodobne flámskeho alebo normanského pôvodu a do Palestíny sa dostal niekedy na začiatku 70. rokov 12. storočia. Bol veľmi ctižiadostivý a tvrdohlavý, ale spočiatku svoje ambície s rádom vôbec nespájal. Vstúpil do služieb jeruzalemského kráľa a v roku 1179 je uvádzaný ako maršál jeruzalemského kráľovstva. Jeho ďalšie osudy veľmi ovplyvnila roztržka s tripoliským grófom Raymondom II. Ten mu totiž prisľúbil darovať mesto Botron. Keď však v roku 1180 zomrel botronský pán Vilém bez mužského dediča, prisúdil Raymond panstvo nie Gérard, ale akémusi kupcovi z Pisy. Na to Gérard nikdy nezabudol. Čoskoro nato vstúpil do templárskeho rádu a jeho kariéra začala naberať na obrátkach. Roku 1183 sa stal senešalem a o dva roky neskôr dokonca veľmajstrom. To bolo v čase, keď vrcholili stranícke spory, ktoré sužovali križiacke štáty. Chorý jeruzalemský kráľ Baldwin IV. určil za svojho nástupcu svojho synovca Baldwina V. a pre prípad, kedy by tento, pretože bol ešte malým dieťaťom, zomrel, ustanovil regentom kráľovstvo Raymonda z Tripolisu s tým, že nového kráľa by mali vybrať anglický a francúzsky kráľ spolu s cisárom a pápežom. Keď však v septembri 1186 Baldwin V. zomrel, korunu s Gérardovým prispením uchvátila Balduinova sestra Sibyla a novým kráľom sa stal Guy z Lusignan. Vytvorili sa tak dve hlavné strany, ktoré medzi sebou v ďalších rokoch súperili. Prvá okolo kráľa Guya, na ktorej stranu sa pridal aj Gérard a druhá okolo Raymonda z Tripolisu. V zime 1186-87 prinútil Gérard kráľa, aby zbraňami donútil Raymonda k mieru. Ten na to zareagoval vyjednávaním o prímerí s moslimským vládcom Saladinom. Priamej konfrontácii zabránila snaha Baliana z Ibelinu, ktorý prinútil kráľa, aby vyslal k Raymond vyjednávača. Členom tohto posolstva bol aj Gérard z Ridefortu. Medzitým Saladin vyslal do tripolského grófstva s Raymondovým súhlasom prieskumnú hliadku. Keď sa o tom Gérard dozvedel, okamžite dal poslať po posily, aby sa s nimi stretol. Hoci moslimov bolo asi 7000 a kresťanov len 140, nedbal Gérard rád k ústupu a 1. mája zaútočil. Táto bitka sa označuje ako bitka pri Cressonských prameňov a pre kresťanov skončila strašným masakrom. Z bitky vyviazol iba zranený Gérard a dva templári. Saladin medzitým zhromažďoval sily k veľkému útoku na Jeruzalemskej kráľovstva. Kresťanské vojsko sa sústredilo v Akkon, kde sk nemu pridal aj uzdravený Gérard. Kráľ Guy potom 2. júla 1187 zaujal s armádou obranné postavenie pri meste Seforie. Saladinovi sa podarilo obsadiť Tiberiady, mesto grófa Raymonda, kde zostala uväznená jeho žena. Gróf napriek tomu kráľovi radil, aby zostal tam, kde je, pretože Saladinovho vojsko je príliš silné. Gérard, pravdepodobne len kvôli nenávisti k Raymond, však kráľa prinútil, aby opustil výhodné postavenie a pochodoval v ústrety Saladinovi. Kresťanské vojsko sa 4. júla dostalo do pasce na vyprahnutej pláni pri Hattíne a bolo úplne porazené. Uniknúť sa podarilo len hŕstke križiakov. Kráľ Guy, Gérard z Ridefortu a ďalší prední muži padli do zajatia. Saladin nechal všetky zajatých templárov pobiť, s výnimkou Gérarda, ktorého v septembri 1187 prepustil výmenou za templársky hrad v Gaze. O rok neskôr bol prepustený aj kráľ Guy. Posledná Gerardova akcií bola snaha dobyť späť pevnosť Akkon, ktorý Saladin získal necelý týždeň po bitke pri Hattíne, ale rovnako ako väčšina jeho predchádzajúcich vojnových akcií, aj táto skončila neúspechom. Navyše zaňho zaplatil svojím životom. Padol v boji neďaleko mesta 4. októbra 1189.